R.HRADECKÝ: SNP je vojenskou, politickou, ale aj štátnou tradíciou Slovákov

\"Slovenská štátnosť v tej podobe, v akej sa sformovala v predvečer druhej svetovej vojny, sa dostala v jej priebehu do bezvýchodiskovej situácie, \" konštatoval pre TASR na margo slovenského štátu vedeného Jozefom Tisom tajomník Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (ÚR SZPB) Roman Hradecký.

\"Slovenská republika (vojnový slovenský štát, pozn. TASR) nemala perspektívu, bola medzinárodne vnímaná ako výtvor Hitlera, ako vazalský štátny útvar, ktorý vstúpil do vojny proti spojencom po boku Hitlera, \" dodal s tým, že výsledkom SNP bola nová definícia česko-slovenskej štátnosti v podobe formuly: rovný s rovným. \"Bol to výsledok kompromisu, ktorý bol medzinárodne priechodný a na ktorom sa dokázali všetci účastníci dohodnúť. Robil sa s rizikom väzenia a smrti, a preto zodpovedne, \" uviedol Hradecký. Novodefinovaná slovenská štátnosť sa podľa neho uplatňovala na povstaleckom území počas dvoch mesiacov, mala svojich predstaviteľov a svoje orgány.

Tradícia povstania podľa neho neskôr zaštítila boj za demokratizáciu spoločnosti v 60-tych rokoch a napokon vyústila do požiadavky česko - slovenskej federácie. \"Práve tradícia povstania dávala týmto snahám nielen presvedčivosť, ale aj emocionálny náboj, istý pátos národného boja, národného smerovania, ktoré vyústilo do prechodu od federácie k samostatnému štátu, \" konštatoval tajomník ÚR SZPB.

Zároveň upozornil na vojenskú tradíciu povstania. \"Povstanie nebola len lokálna slovenská záležitosť, ale súčasť vojny, v ktorej šlo o existenciu či prežitie európskej civilizácie, \" povedal. Na otázku TASR, či bolo povstanie v predvečer konca vojny potrebné, uviedol Hradecký príklad iného nemeckého spojenca - Maďarska, ktoré sa okupácii v marci 1944 nebránilo a zostalo až do konca v nemeckom područí. Následky bojov však nieslo aj tak. \"Maďarsko sa neubránilo ani od dlhotrvajúcich bojov na jeho území, navyše až do mája 1945 maďarské vojská bránili nacistické Nemecko na fronte. Aj vo Vysokých Tatrách, Liptove či časti západného Slovenska. Ak by sa rovnako zachovalo Slovensko, mohlo by sa potom ľahko stať, že by proti slovenským chlapcom v Slobodovej armáde bojovali slovenskí chlapci brániaci nacistické Nemecko, \" pripomenul Hradecký.

Aj z tohto dôvodu si podľa Hradeckého musíme pripomínať tých Slovákov, ktorí mali dosť odvahy a sily, aby dokázali so zbraňou v ruke bojovať proti fašizmu. \"Účasť Slovenska v celosvetovej demokratickej tradícii boja proti fašizmu je neodškriepiteľne potvrdená bojom našich vojakov a ich hrdinstvom v armádach protihitlerovskej koalície a v neposlednom rade samotným Slovenským národným povstaním, \" zdôraznil.

Na druhej strane tajomník ÚR SZPB upozornil, že politická tradícia povstania sa často zneužívala a zahmlievala. \"V povstaní sa zišli konzervatívni čechoslováci i slovenskí nacionalisti, stúpenci parlamentnej demokracie i sovietskej moci, katolíci, evanjelici, židia i ateisti, \" spresnil s tým, že povstalecká pluralita bola odrazom vývinu protihitlerovskej koalície, ktorá sa pôvodne sformovala ako spojenectvo ohrozených veľmocí, ale až spoznaním totálneho charakteru vojny dostala aj spoločný ideový náboj a stala sa koalíciou antifašistickou.

Zároveň dodal, že antifašizmus ako postoj, názor a politická akcia prechádza krížom národmi, triedami, sociálnymi skupinami, náboženskými spoločenstvami, obcami a rodinami. \"Bol kľúčom k budúcnosti, ktorú Hitler zatienil. Bol to veľký historický kompromis, ktorý sa rodil v dramatických povstaleckých bojoch, pod hrozbou zániku, takpovediac až v poslednom zákope, \" povedal.

V tejto súvislosti tajomník ÚR SZPB upozornil, že z histórie sa treba poučiť. Civilizačné hodnoty sa majú brániť v predpolí, nie až na poslednej hradbe, ako sa to stalo v druhej svetovej vojne. \"Aj po porážke fašizmu a nacizmu má antifašizmus, a aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, svoj zmysel, váhu a poslanie, \" podčiarkol Hradecký.